NAŠA ODPOVEĎ JE NIE
Otvorený list v reakcii na Prejav o stave Únie 2026
Vážená pani predsedníčka,
vo svojom Prejave o stave Únie ste sa nás opýtali, či chceme silnejšiu a nezávislejšiu Európu s väčšou schopnosťou konať. Povedali ste nám, že „iba Európa môže Európanom poskytnúť skutočnú suverenitu.“ Vyzvali ste na vytvorenie nových európskych bezpečnostných štruktúr a na väčšiu hospodársku integráciu.
Požiadali ste Európanov o odpoveď.
Naša odpoveď je NIE.
Nie preto, že by sme odmietali Európu. Európa je náš domov.
Odmietame však vaše tvrdenie, že iba Európa môže Európanom dať skutočnú suverenitu. Suverenita nie je niečo, čo nám môže dať Európska únia.
Všetka politická moc vychádza z ľudu. Jej zdrojom nie je štát, vláda ani Európska únia.
Pretože ľudia sú suverénni, štát existuje preto, aby im slúžil a napĺňal ich vôľu. Jeho moc vychádza z ľudí, nie naopak.
Európska únia je od tohto zdroja moci vzdialená ešte o jeden stupeň. Existuje preto, aby slúžila svojim členským štátom a napĺňala ich vôľu, a vykonáva iba tie právomoci, ktoré sa jej rozhodli zveriť.
Európska únia nie je suverénnym štátom a nemôže Európanom dať suverenitu.
TENTO MANDÁT SME VÁM NEDALI
Krajiny, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 — mnohé z nich len nedávno oslobodené od totalitnej vlády — vstúpili do Únie založenej na zmluvách, ktoré vtedy platili.
Krátko nato prišiel návrh Európskej ústavy.
Keď sa ľudí skutočne niekto opýtal, Francúzsko povedalo NIE. Holandsko povedalo NIE.
Veľká časť tohto projektu sa následne vrátila prostredníctvom Lisabonskej zmluvy. Tá rozšírila hlasovanie kvalifikovanou väčšinou aj právomoci na európskej úrovni, napriek tomu takmer žiadne európske obyvateľstvo nedostalo možnosť o nej priamo hlasovať. Írsko bolo výnimkou: Íri Lisabonskú zmluvu najprv odmietli a následne boli po vyjednaní záruk požiadaní, aby hlasovali znova.
Európska únia, ktorá existuje dnes, sa teda vyvinula ďaleko za rámec toho, za čo pôvodne hlasovali milióny ľudí v strednej a východnej Európe. Je to dôležitý fakt, keď dnes hovoríte o európskej suverenite.
DEJINY EURÓPY SÚ KRVAVÉ
Po rozpade rímskej moci v západnej Európe zjednotil Karol Veľký veľkú časť kontinentu pod cisárskou korunou. Európske integračné hnutie sa na jeho odkaz odvoláva dodnes.
Storočia, ktoré nasledovali, však boli poznačené opakovanými bojmi o nadvládu nad kontinentom medzi panovníkmi a dynastiami sústredenými na územiach, z ktorých sa neskôr stali Francúzsko, nemecké kráľovstvá a Britské ostrovy.
Iné storočia. Iní panovníci. Iné príčiny.
Jeden vzorec sa však opakoval znova a znova. Panovníci sa usilovali o stále väčšie územia, viac zdrojov a viac ľudí, nad ktorými mohli vykonávať moc a od ktorých mohli vyberať peniaze. Ich ambície rástli, no cenu za ne platili obyčajní Európania.
Oni platili dane. Oni dodávali pracovnú silu. Oni dodávali vojakov. Oni pochovávali svoje deti.
Kráľovstvá, ríše a vlády vznikali a zanikali. Hranice sa posúvali. Vlajky sa menili. No generáciu za generáciou boli obyčajní ľudia nútení financovať ambície, ktoré neboli ich, a zomierať vo vojnách o to, kto bude určovať politické usporiadanie Európy.
Osemdesiatjeden rokov po poslednej katastrofálnej vojne v Európe čoraz častejšie vidíme známky toho, že Európska únia pripravuje Európu na ďalšiu veľkú konfrontáciu s Ruskom, ktoré sa po stáročia považuje za dediča Východorímskej ríše.
Dávne rozdelenie medzi západným a východným Rímom možno z nášho dnešného politického slovníka zmizlo, jeho dedičstvo je však stále veľmi živé. Pred niekoľkými rokmi Ukrajina postavila Ruskú pravoslávnu cirkev mimo zákon a prerušuje stáročné náboženské väzby s Moskvou.
Dvakrát počas niečo vyše dvoch storočí obrátila kontinentálna európska mocnosť, ktorá dostala veľkú časť Európy pod svoju kontrolu, svoju silu na východ proti Rusku — Napoleon v roku 1812 a Hitler v roku 1941. Obe ťaženia sa skončili katastrofou nepredstaviteľného rozsahu.
Nedovolíme, aby bola Európa po tretí raz organizovaná za rovnakým účelom. Už nebudeme robiť užitočných idiotov vo vojnách, ktoré vymysleli iní, ktoré sa platia z našich peňazí a v ktorých bojujú naše deti.
Európa už nikdy nesmie byť zjednotená za účelom vojny.
Krvavé dejiny Európy nedávajú žiadnej európskej inštitúcii morálny mandát premeniť národy Európy na jedinú kontinentálnu mocnosť.
Pokusy sústrediť moc nad týmto kontinentom po stáročia znova a znova končili súperením, nadvládou a vojnou. Preto odmietame predstavu, že zjednotenie Európy má skončiť ďalšou vojnou s Ruskom alebo inou veľmocou.
Nechceme ďalšie európske impérium.
Chceme suverénne európske národy: mierumilovné, prosperujúce a slobodné spolupracovať medzi sebou aj so zvyškom sveta.
Žiadne hlavné mesto nemá právo vládnuť Európe. Ani Paríž. Ani Berlín. Ani Londýn. Ani Moskva. Ani Brusel.
A ODMIETAME AJ VÝSLEDKY VAŠEJ PRÁCE
NEDOKÁZALI STE DOSTÁŤ PRÁVAM A ZODPOVEDNOSTI, KTORÉ SAMA HLÁSATE.
EÚ stále nepristúpila k Európskemu dohovoru o ľudských právach, hoci jej túto povinnosť ukladajú jej vlastné zmluvy, zatiaľ čo vaša vlastná Komisia bola odsúdená za spôsob, akým nakladala so žiadosťami o sprístupnenie vašej komunikácie so spoločnosťou Pfizer.
PODKOPALI STE HOSPODÁRSTVO EURÓPSKEJ ÚNIE.
Európske spoločnosti čelia cenám energií výrazne vyšším než ich hlavní konkurenti a medzi päťdesiatimi najväčšími technologickými spoločnosťami sveta sú iba štyri európske — zatiaľ čo Brusel čoraz viac reguluje aj tie najmenšie detaily hospodárskeho života.
NEDOKÁZALI STE OCHRÁNIŤ HRANICE EURÓPY.
Desaťročia nekontrolovanej migrácie a nedostatočného vymáhania pravidiel priniesli rastúci tlak na bývanie, školy, verejné služby a štátne rozpočty a zároveň podkopali dôveru ľudí v schopnosť vlád kontrolovať, kto do ich krajín vstupuje a kto v nich zostáva.
A vaše priority sú zjavné aj z vášho vlastného rozpočtu: Európska únia v roku 2026 vyčlenila viac než 13 miliárd eur na vlastnú administratívu, ale iba približne 5 miliárd eur na migráciu a správu hraníc.
Odmietame aj politickú predstavu, že masovú migráciu možno využiť na oslabenie národnej identity. Ľudia prichádzajúci z krajín mimo Európy prirodzene nemajú rovnaké zdedené puto k našim národným dejinám, inštitúciám a štátom. Obyvateľstvo so slabšími spoločnými historickými väzbami môže byť jednoduchšie presvedčiť, že tieto národy sú prežitkom a mali by ustúpiť jedinému nadnárodnému európskemu štátu.
NAHRADILI STE PRAGMATIZMUS IDEOLÓGIOU.
Prostredníctvom Green Dealu, cien uhlíkových emisií a záväzných európskych pravidiel sú členské štáty nútené prenášať náklady na vlastných ľudí, aby napĺňali priority stanovené na európskej úrovni. Čoraz väčšia časť toho, čo Európania zarobia, sa presmerúva na politické ciele, ktoré si nikdy nevybrali priamym hlasovaním.
NAHRADILI STE DIPLOMACIU KONFRONTÁCIOU.
Vzťahy s Ruskom sú z veľkej časti zmrazené, zatiaľ čo vzťahy s Čínou a dokonca aj so Spojenými štátmi sú čoraz konfrontačnejšie. Európa musí byť schopná udržiavať funkčné vzťahy s veľmocami aj vtedy, keď s nimi nesúhlasíme.
NEDOKÁZALI STE REŠPEKTOVAŤ VLASTNÉ PRINCÍPY.
EÚ sľubuje subsidiaritu — rozhodovanie čo najbližšie k ľuďom — zatiaľ čo moc, regulácia a administratíva sa naďalej hromadia na európskej úrovni.
NEDOKÁZALI STE OCHRÁNIŤ SLOBODU PREJAVU, SÚKROMIE A POLITICKÝ NESÚHLAS.
Súkromná komunikácia čelí čoraz rozsiahlejšiemu regulačnému dohľadu, inštitúcie EÚ zasahujú čoraz hlbšie do priestoru politických informácií na internete a objavujú sa dokonca obavy, že ľudia prichádzajú o bankové služby pre svoje politické či filozofické presvedčenie.
A vašou odpoveďou na všetky tieto zlyhania je viac moci pre Brusel?!
Naša odpoveď je NIE.
EURÓPA NIE JE EURÓPSKA ÚNIA
V celom svojom prejave ste opakovane hovorili tak, akoby Európa a Európska únia boli to isté.
Nie sú.
Európa je staršia než EÚ a nekonečne väčšia než jej inštitúcie.
Čech požadujúci českú suverenitu je Európan. Francúz požadujúci francúzsku suverenitu je Európan. Holandský volič, ktorý hovorí NIE ďalšej integrácii, je Európan.
Odpor voči vášmu politickému projektu nie je odporom voči Európe.
Po takmer siedmich rokoch vášho predsedníctva ste opísali krízy Európskej únie, jej rozdelenie, hospodárske problémy, bezpečnostné hrozby a stratu dôvery — nikde ste si však vážne nepoložili otázku, akú zodpovednosť za stav Únie, ktorú vediete, nesie vaša vlastná Komisia.
Vedenie znamená zodpovednosť.
Žiadate od nás ešte viac právomocí a autoritu prijímať rozhodnutia.
Našou odpoveďou nie je iba to, že vám žiadne ďalšie nedáme.
Berieme si späť právomoci, ktoré boli v minulosti od nás a našich štátov prenesené na Európsku úniu.
Suverenita patrí ľuďom. Moc vychádza z nich — nie z Bruselu. Čo ľudia zverili, môžu si aj vziať späť.
Preto odmietame akékoľvek ďalšie odovzdávanie politických právomocí európskych národov Európskej únii a berieme si späť už odovzdané právomoci tam, kam suverenita patrí: ľuďom a ich štátom.
Požiadali ste Európanov o odpoveď.
Naša odpoveď je NIE.
Chceli ste vedieť, či stále máte naše srdcia.
Nemáte.
Žiadate viac moci.
Odmietame.
A tú svoju si berieme späť.
Po takmer siedmich rokoch vo funkcii predsedníčky Európskej komisie je stav Únie aj výsledkom vášho vedenia.
Podľa zmlúv Európskej únie má Európsky parlament právomoc odvolať Európsku komisiu.
Túto svoju zodpovednosť nesplnil.
Politická moc však v konečnom dôsledku patrí ľuďom. Keď ich zástupcovia nedokážu brať tých, ktorí vykonávajú moc, na zodpovednosť, ľudia musia prehovoriť sami.
A preto prehovárame.
Stratili ste našu dôveru.
Stratili ste náš rešpekt.
A v očiach ľudí, ktorých práca a dane udržiavajú inštitúcie, ktoré vediete, ste stratili aj všetku politickú autoritu, ktorú ste kedy mali.
Vypočuli sme si vaše hodnotenie.
Videli sme výsledky vašej práce.
Náš záver je: